OBSAH

 

I.        Názov vzdelávacieho programu

II.       Vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania

III.      Vlastné zameranie školy

IV.      Učebné osnovy

V.       Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní

VI.      Personálne zabezpečenie

VII.     Materiálno-technické a priestorové podmienky

VIII.   Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove
a vzdelávaní

IX.      Vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí

X.       Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy

XI.      Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov

 

Školský vzdelávací program je vypracovaný na základe § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 7 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove
a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyhlášky MŠ SR č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky MŠ SR č. 308/2009 Z. z. a Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (2016).

 

 

 

Každé dieťa je osobnosť. Osobnosť jedinečná a neopakovateľná.

A každé dieťa je v základe dobré, poslušné, tvorivé, spoločenské a môžeme mu dôverovať. Má schopnosť osobnostného rastu, sebarozvoja, napĺňania vlastných možností. Ale každé má jedinečnú vrodenú výbavu, stretáva sa s inými vonkajšími podnetmi a inak ich spracováva. Tento svet zážitkov a skúseností, mozaika, ktorá sa rýchle a pružne mení, je pre dieťa skutočnosťou, realitou, jeho svetom.

V predškolskom období sú „okná poznávania a rozvíjania“ otvorené dokorán, je to mimoriadne priaznivé obdobie pre rozvíjanie rôznych stránok osobnosti dieťaťa. Procesy zrenia a učenia prebiehajú pomerne intenzívne, preto by bolo trestuhodné nevyužiť túto etapu v živote dieťaťa v prospech jeho čo najširšieho osobnostného rozvoja. Túžba po poznaní je deťom vlastná, vrodená, samy od seba chcú porozumieť svetu, pochopiť ho, chcú sa naučiť nové veci, byť samostatnejšie, mať viac kompetencií. Rady príjmu našu pomoc, ale to, čo im poskytneme, musí mať pre ne zmysel, musia nové poznatky chápať ako užitočné a potrebné. Najlepšie im porozumieme vtedy, keď sa budeme zaoberať ich vnútorným svetom, spoľahneme sa na ich prežívanie a dáme im na výber čo a ako
v danej chvíli využijú.

Preto je našou snahou v materskej škole dieťaťu poskytovať zdroje, vytvárať podmienky, aby malo dostatok možností okolitý svet pochopiť, pomáhať mu vysvetliť si javy a situácie reality a následne spracované vyjadriť. Umožňovať dieťaťu experimentovať, vyskúšať si rôzne činnosti, rôzne roly, rôzne cesty riešenia problémov, jednoducho pomáhať mu spoznávať a chápať svet okolo seba, svet, v ktorom žije – jeho svet. Preto má školský vzdelávací program našej materskej školy názov Ja a môj svet.

 

 

Hlavným cieľom výchovy a vzdelávania v materskej škole je dosiahnutie optimálnej kognitívnej, senzomotorickej a sociálno-citovej úrovne ako základu na školské vzdelávanie v základnej škole a na život v spoločnosti.

Z uvedeného a všeobecných cieľov výchovy a vzdelávania v materskej škole vychádzajú a na ne nadväzujú ciele vlastné našej materskej škole.

 

VLASTNÉ CIELE MATERSKEJ ŠKOLY:

Sú ciele, ktoré má dieťa dosiahnuť absolvovaním výchovy, vzdelávania a výcviku v našej materskej škole. Určujú smer edukačného procesu a sú prítomné v celom školovaní dieťaťa v materskej škole v rôznych podobách a časovej postupnosti. Majú integrovanú štruktúru a integrujúci charakter. Ich dosiahnutie vyžaduje kognitívne, motivačné a afektívne úsilie vyvíjané dieťaťom.

Ide o tieto ciele:

• Progresívne objavovať, poznávať, porozumieť a kontrolovať vlastné telo
• Konať a pôsobiť čoraz viac autonómnejšie vo svojich zvyčajných aktivitách
• Vytvárať čoraz kvalitnejšie – hodnotnejšie sociálne vzťahy
• Vytvárať plynulé vzájomné vzťahy s dospelými i s rovesníkmi na báze otvorenej a vzájomne udržiavanej citovej väzby
• Poznať a porozumieť/chápať niektoré kultúrne udalosti, prvky, tradície a hodnoty vo svojom okolí, utvárať si povedomie o multikultúrnosti prostredia, tolerovať a rešpektovať rozličné kultúry, akceptovať odlišnosti v najširšom slova zmysle
• Pozorovať a bádať v obklopujúcom prostredí s postojom prirodzenej zvedavosti (so zámerom poznať, chápať/porozumieť, konvergentne a divergentne myslieť) a patričnej bezpečnosti
• Evokovať/vyvolávať a reprezentovať rozmanité aspekty osobne prežitej reality, všeobecne známej ako aj imaginárnej
• Utvárať si pozitívne postoje k svojmu organizmu, k svojmu zdraviu i k zdraviu iných, k zdravému životnému štýlu
• Poznať a chápať vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím, vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k nemu, podporovať aktívny prístup k tvorbe, ochrane a starostlivosti o životné prostredie
• Rozvíjať svoju emergujúcu gramotnosť ako široký komplex vzájomne prepojených neoddeliteľných jazykových kompetencií s dôrazom na ich komunikačné, expresívne, poznávacie či iné relevantné funkcie
• Využívať reč v konvenčnej, ustálenej forme a jej zodpovedajúce komunikačné prostriedky v bežných rozmanitých situáciách interpersonálnej komunikácie so zámerom porozumieť a byť porozumený inými, vyjadrovať vlastné myšlienky, pocity, city, skúsenosti i priania, postupovať vo vytváraní významov a ich porozumení, regulovať vlastné správanie a vplývať na správanie ostatných
• Obohacovať a diverzifikovať svoje expresívne (komunikačné výrazové) možnosti, rozvíjať objavujúce sa špecifické nadanie a talent

Každý cieľ v sebe integruje pojmy, hodnoty, postoje, procesy a spôsobilosti rozličných oblastí s cieľom zdôrazniť vzťahy, ktoré existujú v ich vnútri. Sú otvorené pre ich následné rozpracovávanie a rozloženie učiteľkami do skupín konkrétnych a čiastkových cieľov.

Poslaním výchovy a vzdelávania v materskej škole je zámerné stimulovanie osobnosti dieťaťa v perspektíve utvárania slobodných subjektov, zodpovedne a aktívne participujúcich v živote lokálnej, národnej a medzinárodnej komunity, zabezpečenie primárnej inštitucionálnej kognitívnej a emocionálnej socializácie dieťaťa a získanie základnej kultúrnej gramotnosti reprezentovanej vzdelávacími obsahmi.

 

 

Naša materská škola sa v edukačnom procese zameriava na moderné koncepcie vyučovacieho procesu, predovšetkým na pedagogický konštruktivizmus a problémové vyučovanie. Proces výučby je realizovaný riešením konkrétnych autentických problémov, prácou v skupinách, manipuláciou s predmetmi, názornými pomôckami a pod. Deti sa učia tým, že si samy konštruujú (vytvárajú) svoje vlastné chápanie vecí, javov, súvislostí, nové informácie spájajú s tým, čo vedia, stavajú na predchádzajúcich poznatkoch. Podporujeme samostatnosť a iniciatívu, deti navrhujú svoje vlastné riešenia, skúmajú a overujú svoje idey a hypotézy.

V centre pozornosti je:

• formovanie pozitívneho sebaobrazu každého dieťaťa, hodnotenie jeho sexuálnej identity, jeho kapacít a možností akcií, konanie a vyjadrovanie sa prostredníctvom rozmanitých komunikatívnych prostriedkov, získavanie a skvalitňovanie základných kompetencií nevyhnutných pre udržiavanie a ochranu zdravia a zdravého spôsobu života
• progresívne získavanie emocionálnej a afektívnej istoty/bezpečnosti každého dieťaťa a rozvíjanie kompetencií, dôležitých na podporovanie a udržiavanie iniciatívy a dôvery v seba samého
• podporovanie a skvalitňovanie kompetencií na progresívne vyjadrovanie vlastných záujmov, potrieb, vlastných i intersubjektívne koordinovaných (zosúladených navzájom medzi deťmi a deťmi a dospelými) uhlov pohľadu a priblíženia sa skupinám ostatných
• rešpektovanie diverzity (rozmanitosti) a rozvíjanie potreby pomáhať a spolupracovať v súčinnosti s rozvíjaním zmyslu pre zodpovednosť
• príprava detí na multikulturalitu - stretnutie sa s inou kultúrou a umením poznávaním rozličných kultúr a subkultúr v okolitom prostredí prostredníctvom rôznych kultúrnych artefaktov a umenia, upevňovaním vlastnej kultúrnej identity a preukazovaním rešpektu, úcty a tolerancie voči iným
• identifikovanie významných charakteristík, vlastností a funkcií elementov okolitého prírodného a sociálneho environmentu a vzťahov, ktoré sa medzi nimi vytvárajú prostredníctvom pozorovania, bádateľských aktivít a experimentov
• vyjadrovanie sa prostredníctvom rôznych symbolických možností, ktoré sa ponúkajú v rôznych formách reprezentovania, formalizovania (dávania do bežnej, formálnej podoby) a expresie (prejavu prostredníctvom všetkých výrazových komunikačných prostriedkov), predovšetkým ale v hre, ako špecifickej sociálnej interakcii, ktorá vytvára základné podmienky na progredovanie sociálneho rozvoja dieťaťa a na získavanie a rozvíjanie jednotlivých kompetencií
• výchova k zdraviu, jeho ochrane, k zdravému životnému štýlu prostredníctvom pravidelných pohybových aktivít, saunovania a otužovania sa, pravidelným pobytom v soľnej izbe, prostredníctvom adekvátnych reakcií detí na situácie ohrozujúce zdravie, rozvíjania schopnosti sebaochrany v simulovaných situáciách, upozorňovaním na možné riziká pri vzniku živelných pohrôm a ekologických havárií
• rozvíjanie hodnotového systému a postojov smerujúcich k aktívnej ochrane prírodného prostredia a živých organizmov
• rozvíjanie emergujúcej gramotnosti ako komplexu jazykových kompetencií (hovorenie, počúvanie, čítanie, písanie, myslenie) v procese ich zmysluplného a reálneho používania v prirodzených podmienkach uplatňovaním princípov, ktorými sa riadi vývin hovorenej reči v rovine reči písanej
• rozvoj komunikácie v štátnom jazyku, rozvíjanie rečovej kultúry a diagnostikovanie porúch a narušení reči a komunikácie v spolupráci s logopédkou
• využívanie a spracovávanie rozličných materiálov, pomôcok, prostriedkov prístupných vo dosahu detí, ako aj oceňovania rozmanitých umeleckých diel a hodnôt vlastných predškolskému veku.
• rozvíjanie špecifického nadania a talentu detí realizáciou interných projektov - krúžkov v oblasti výtvarnej a pracovnej výchovy a mažoretkového športu
• úzka spolupráca s rodinou ako základnou sociálnou jednotkou spoločnosti, z ktorej dieťa do materskej školy prichádza, „otvorenie“ materskej školy rodičom a okoliu, posúvanie komunikácie rodič – materská škola na kvalitatívne vyššiu úroveň,
• individuálne výchovné poradenstvo pri upriamovaní pozornosti rodičov na pozitívne prejavy v správaní ich dieťaťa.

Naša materská škola má čiastočne vytvorené podmienky pre prijatie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len “dieťa so ŠVVP”) a sú nim predovšetkým:

• odborný prístup vo vzdelávaní, ktorý zahŕňa individuálnu a skupinovú prácu s dieťaťom, zaradenie špecifického obsahu, špecifický postup v hodnotení výchovnovzdelávacích výsledkov, výchovu a vzdelávanie podľa individuálneho výchovnovzdelávacieho programu, úzku spoluprácu s rodičmi a odborníkmi, u ktorých je dieťa v odbornej starostlivosti (neurológ, psychológ, špeciálny pedagóg a pod.)
• personálne podmienky – prítomnosť logopéda v materskej škole, prítomnosť učiteľky s ukončeným pomaturitným rozširujúcim štúdiom so zameraním na špeciálnu pedagogiku, v prípade integrovaného vzdelávania zníženie počtu detí v triede s ohľadom na charakter postihnutia.

V prípade záujmu integrujeme po dohode so zákonnými zástupcami deti, ktoré majú vzhľadom na svoj zdravotný stav upravenú stravu (celiakia, diabetes, fenylketonúria), deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, deti so zvyškami sluchu – v prípade, že postihnutie je kompenzované načúvacím prístrojom, deti slabozraké – v prípade, že postihnutie je kompenzované korekčnými pomôckami, deti s ľahšími formami telesného postihnutia – v prípade, že postihnutie si nevyžaduje bezbariérový prístup, deti s vývinovými poruchami (ADD, ADHD), deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a deti s nadaním, ktoré majú zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Výkonom práv začleneného dieťaťa so ŠVVP nemôžu byť obmedzené práva ostatných detí, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania.

Materská škola spolupracuje s Rodičovským združením pri MŠ, Radou školy pri MŠ, so základnými školami v meste Šaľa – ZŠ J. C. Hronského a ZŠ s MŠ s VaVJM P. Pázmanya, Základnou umeleckou školou, Centrom voľného času TIP TOP, Centrom pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie, Mestskou knižnicou, Mestským kultúrnym strediskom Večierka, stomatológom a inými odborníkmi, inštitúciami a podnikateľmi v meste.

 

 

Učebné osnovy vymedzujú základné komponenty procesu výučby: výchovno–vzdelávacie ciele a obsah vzdelávania v materskej škole.

Našimi učebnými osnovami sú vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí Štátneho vzdelávacieho program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách

(https://www.minedu.sk/data/att/7828.pdf)

Vzhľadom na osobitosti obsahu edukácie, charakter edukačnej činnosti a osobitosti učenia sa detí predškolského veku sú tieto vzdelávacie štandardy rozpracovávané do týždenných, resp. viactýždenných projektov podľa obsahových celkov a k nim prislúchajúcich tém.

 

Obsahový celok	Názov projektu téma	zameranie projektu
1/ A je tu jeseň	Ja a moji kamaráti	Ja ako samostatná osoba, rozdielnosť s mojimi kamarátmi
	Ja a moja MŠ a okolie	Orientácia v priestoroch MŠ, orientácia na ceste, v okolí MŠ, v blízkych častiach mesta, Režim dňa
	Ja a jeseň	Charakteristické znaky ročného obdobia, zmeny súvisiace s ročným obdobím
	Ja a farby	Farby okolo mňa, ako sa farby miešajú
	Ja a ovocie a zelenina	Ovocie a zelenina, ktorú poznám, ktorú mám rád
	Ja a moje telo	Časti môjho tela,  vonkajšie a vnútorné orgány, ich funkcia, starostlivosť o moje telo
	Ja a oblečenie	Rôzne druhy oblečenia, oblečenie v lete, v zime, na jar, na jeseň, v rôznom počasí, športové oblečenie, denné oblečenie, slávnostné oblečenie, vnútorná vrstva oblečenia – spodné prádlo, vonkajšia vrstva oblečenia
	Ja a moje zdravie	Moje telo a rôzne choroby, ako sa môžem pred chorobami chrániť, prevencia závislostí
	Ja a živočíchy, ktoré poznám	Zvieratá, ktoré poznám, zvieratá žijúce na zemi, vo vzduchu, vo vode, starostlivosť o zvieratá
	Ja a tvary a veľkosti	Tvary a veľkosti predmetov okolo mňa, rozdiely v predmetoch okolo mňa
2/ A je tu zima	Ja a Mikuláš	Mikuláš u nás doma, Mikuláš v MŠ
	Ja a rôzne druhy potravín	Potraviny a moje zdravie. Suroviny rôznej konzistencie, použitie surovín, miešanie surovín
	Ja a Vianoce	Vianoce u nás doma, Vianoce v materskej škole
	Ja a zima	Charakteristické znaky ročného obdobia, zmeny súvisiace s ročným obdobím
	Ja a Slovensko	Krajina, v ktorej žijem, jej prírodné prostredie, štátne symboly, dominanty hlavného mesta, tradičná regionálna kultúra. Mesto, v ktorom žijem, čo mám v mojom meste rád, kam v mojom meste najradšej chodím
	Ja a ročné obdobia	Zmeny, ktoré sa dejú v prírode, keď sa menia ročné obdobia. Predstavy o Zemi ako o vesmírnom telese
	Ja a voda	Čo sa deje s vodou v prírode, rôzne skupenstvá vody, voda tečúca, stojaca, slaná, sladká, čo sa deje s predmetmi a ľuďmi vo vode, ponáranie, plávanie, experimentovanie s vodou, prečo potrebujeme vodu, využiteľnosť vody pre zdravie, liečenia, šport, rekreáciu, oddych
	Ja a materiály	Papier, sklo, drevo, kov, textil, rozdiely medzi nimi, predmety, ktoré sú z nich vyrobené. Prírodné materiály – pôda, piesok, kameň, rozdiely medzi nimi
	Ja a hračka	Hračky, s ktorými sa rád hrám, materiály, z ktorých sú vyrobené, hračka ako darček
3/ A je tu jar	Ja a kniha	Knihy, ktoré mám rád, knihy, ktoré poznám, kniha ako zdroj informácií
	Ja a jar	Charakteristické znaky ročného obdobia, zmeny súvisiace s ročným obdobím
	Ja a rastliny	Čo sa deje s rastlinami na jar, v lete, na jeseň, v zime. Rastliny, ktoré poznám, ako sa staráme o rastliny, sadenie, pokusy a experimentovanie s rastlinami. Starostlivosť o les a prírodu okolo mňa, starostlivosť o životné prostredie
	Ja a zvieratá a mláďatá	Zvieratá, ktoré poznám, aké mám doma zvieratko, prečo potrebujeme zvieratá, hospodárske a úžitkové zvieratá
	Ja a Veľká noc	Čo robievam na Veľkú noc, tradície a rituály spojené s veľkonočnými sviatkami, Veľká noc v materskej škole
	Ja a dopravné a prepravné prostriedky	Dopravné a prepravné prostriedky, ktoré poznám, cestná, železničná, letecká, lodná doprava, dopravné a prepravné prostriedky patriace k jednotlivým druhom dopravy a prepravy
	Ja a moja rodina	Kto je v mojej rodine, akí sú členovia mojej rodiny
	Ja a profesie	Akú prácu má moja mama, oco, aké profesie poznám, čím by som chcel byť
	Ja a športy	Športy, ktoré poznám, športy, ktoré mám rád, športy v zime, v lete, na jar, na jeseň
	Ja a hmyz	Hmyz, ktorý poznám, kde žije hmyz, prečo je hmyz dôležitý
4/ A je tu leto	Ja a MDD	Ako slávim tento sviatok doma a v MŠ
	Ja a leto	Charakteristické znaky ročného obdobia, zmeny súvisiace s ročným obdobím
	Ja a rozprávka	Rozprávky, ktoré poznám, rozprávkoví hrdinovia, ktorých mám rád
	Ja a hry	Ktoré hry poznám, ktoré mám rád, hra ako spoločná aktivita kamarátov
	Ja a voľný čas	Čo robievam vo voľnom čase, záujmy a záľuby mojej rodiny
	Ja a hravé leto	Ako sa hrám s kamarátmi počas leta

 

V týždenných, príp. viactýždenných projektoch sú rozpracovávané vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí do čiastkových výchovno-vzdelávacích cieľov s ohľadom na aktuálne rozvojové možnosti a schopnosti detí.

 

VÝCHODISKÁ PLÁNOVANIA

 

Obsah vzdelávania v materskej škole je obsahom všeobecného vzdelávania a je štruktúrovaný v oblastiach všeobecného vzdelávania. Jednotlivé vzdelávacie oblasti reprezentujú základné obsahy ľudskej kultúry a pokrývajú všetky aspekty kultúrnej gramotnosti, ktoré sa budú kontinuálne rozvíjať na následných vzdelávacích stupňoch.

Obsah vzdelávania v materskej škole sa vymedzuje v nasledujúcich vzdelávacích oblastiach:

• Jazyk a komunikácia
• Matematika a práca s informáciami
• Človek a príroda
• Človek a spoločnosť
• Človek a svet práce
• Umenie a kultúra
• Zdravie a pohyb

Vzdelávacie oblasti sú vzájomne prestupné a ciele jednej z nich možno dosahovať aj pri realizácii obsahu z iných vzdelávacích oblastí. Na úrovni tvorby týždenných, resp. viactýždenných projektov je možné vzájomné prelínanie vzdelávacích oblastí, či dokonca ich integrácia. Kombinácia a integrácia vzdelávacích oblastí pre jednotlivé dni závisí od špecifík vekových skupín a od úrovne dosiahnutých spôsobilostí detí v konkrétnej triede. Rešpektovaná je aj prirodzená variabilita detí a sociokultúrne prostredie, z ktorého pochádzajú.

Plánovanie je realizované systematickým spôsobom od menej náročných požiadaviek na dieťa k náročnejším. Využívané sú adaptácie výkonových štandardov, ktoré boli vytvorené pre všetky vzdelávacie oblasti.

Témy, ktoré usporadúvajú obsah učiva, majú integrálny charakter, rešpektujú potreby, predstavy, možnosti, schopnosti, spôsobilosti a záujmy detí. Tvoria ucelenú opornú konštrukciu pre štruktúrovanie konkrétneho obsahu vzdelávania, ale zohľadňujú
i zmysluplný situačný kontext aktivít s deťmi v rámci určitého obdobia, ako i tradíciu
a podmienky materskej školy. Sú zostavené tak, že umožňujú učiteľke stanovenie cieľa vo všetkých vzdelávacích oblastiach, hrách, dopoludňajších a popoludňajších cielených aktivitách centrách vo všetkých organizačných formách usporiadania dňa, nadväzujú na seba a vzájomne sa prelínajú. Kľúčovým prvkom procesu plánovania je sledovanie nadväznosti, prepojenosti a kontinuálnosti všetkých plánovaných aktivít a činností v rámci dňa, témy, obsahového celku aj celého školského roka.

Vzdelávacie štandardy sú spoločné pre výchovu a vzdelávanie všetkých detí. Vo vzťahu
k deťom so ŠVVP sa ich realizovanie prispôsobuje v maximálnej miere špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám a rozvojovým možnostiam každého konkrétneho dieťaťa. Všetky špecifické úpravy sa vypracovávajú v individuálnom rozsahu a kvalite tak, aby zodpovedali špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám konkrétneho dieťaťa. Vzhľadom na to je každé dieťa so ŠVVP vzdelávané podľa vlastného individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu, ktorý vypracováva triedna učiteľka danej triedy v spolupráci
s Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo Centrom špeciálno-pedagogického poradenstva, príp. ďalšími odborníkmi, u ktorých je dieťa
v odbornej starostlivosti (neurológ, pediater a pod.). Zákonný zástupca dieťaťa má právo sa s týmto programom oboznámiť.

 

Predprimárne vzdelávanie ukončuje dieťa spravidla v školskom roku, v ktorom do 31. augusta dosiahne šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť. Predprimárne vzdelávanie môže dieťa ukončiť aj vtedy, ak nedovŕšilo šiesty rok veku, ale podľa vyjadrenia Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast môže plniť povinnú školskú dochádzku (predčasné zaškolenie dieťaťa na žiadosť rodičov). Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania, ktoré vydáva materská škola. Toto osvedčenie dieťa obdrží na slávnostnej rozlúčke s materskou školou.

 

 

V materskej škole pracuje 8 učiteliek, riaditeľka, logopédka, 2 upratovačky, práčka, vedúca školskej jedálne (75% úväzok) a 4 kuchárky. Pedagogické zamestnankyne spĺňajú požiadavky na vzdelanie, odbornú a pedagogickú spôsobilosť požadovanú pre príslušný druh a typ školy. Svoju kvalifikáciu si dopĺňajú v rámci celoživotného vzdelávania samoštúdiom a účasťou na ďalšom vzdelávaní pedagogických zamestnancov. Zúčastňujú sa a organizujú otvorené vyučovanie v rámci sekcie riadenia, zúčastňujú sa vzdelávaní, seminárov a školení organizovaných mestom Šaľa, Spoločným školským úradom, Metodicko-pedagogickým centrum, Spoločnosťou pre predškolskú výchovu a inými inštitúciami.

 

PEDAGOGICKÍ ZAMESTNANCI

 

Riaditeľka:                           PaedDr. Dagmar Mesárošová

Učiteľky:                              Mgr. Beata Gupková

      Bc. Nikoleta Tomovičová 

      Mária Mesárošová

      Katarína Štrausová

      PaedDr. Dana Pappová

      Bc. Mária Šusterová

      Bc.Paulína Ištvárnová

      Mgr.Bianka Drzsíková

Logopédka:                         Mgr. Soňa Hučková

 

 

 

 

 

 

Meno a priezvisko zamestnanca	Ukončené vzdelanie
PaedDr. Dagmar Mesárošová	Vysokoškolské vzdelanie II. stupňa – Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie Rigorózne konanie – Predškolská a elementárna pedagogika Pedagogický zamestnanec s I. atestáciou
Mgr. Beata Gupková	Vyskoškolské vzdelanie II. stupňa – Predškolská pedagogika Pedagogický zamestnanec s I. atestáciou
Katarína Štrausová	Úplné stredné odborné vzdelanie Začínajúci pedagogický zamestnanec
PaedDr. Dana Pappová	Vyskoškolské vzdelanie II. stupňa – Predškolská pedagogika Rigorózne konanie – Predškolská pedagogika Pedagogický zamestnanec s I. atestáciou
Bc. Nikoleta Tomovičová	Vyskoškolské vzdelanie I. stupňa – Primárna a elementárna pedagogika Samostatný pedagogický zamestnanec
Mgr. Bianka Drzsíková	Vyskoškolské vzdelanie II. stupňa – Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie Začínajúci pedagogický zamestnanec
Bc.Paulína Ištvánová	Vyskoškolské vzdelanie I. stupňa – Primárna a elementárna  pedagogika Samostatný pedagogický zamestnanec
Bc. Mária Šusterová	Vysokoškolské vzdelanie I. stupňa – Predškolská a elementárna pedagogika Samostatný pedagogický zamestnanec
Mária Mesárošová	Úplné stredné odborné vzdelanie Samostatný pedagogický zamestnanec
Mgr. Soňa Hučková	Vysokoškolské vzdelanie II. stupňa – Logopédia Samostatný odborný zamestnanec
Jolana  Demjánová	Pedagogický asistent

 

 

 

NEPEDAGOGICKÍ ZAMESTNANCI

 

Práčka:                                    Jana Škandíková

Upratovačky:                           Alena Gelnická

                                                  Helena Horváthová

Vedúca školskej jedálne:        Jolana Kusziová

Hlavná kuchárka:                     Eva Makraiová

Pomocné kuchárky:                 Mária Hanusová

                                                   Zuzana Lencsésová

                                                   Lenka Kuželová

 

 

 

 

Charakteristika materskej školy

 

Materská škola je šesťtriedna. Jej súčasťou je zariadenie školského stravovania. Budova materskej školy je jednoposchodová, rozdelená na tri pavilóny. Poschodie a prízemie spája vnútorné schodisko. V pavilóne A sa nachádzajú dve triedy – na prízemí trieda  so spálňou, príslušnými kabinetmi, kuchynkou, šatňou, sociálnymi zariadeniami pre deti i zamestnancov; na poschodí trieda MOTÝLIK s príslušnými kabinetmi, kuchynkou, vstupnou chodbou, sociálnymi zariadeniami pre deti i zamestnancov. Na prízemí pavilónu A je vybudovaná sauna s detským bazénom a odpočivárňou, na poschodí je knižnica pre pedagogických zamestnancov, riaditeľňa a archív. V pavilóne B sa na prízemí nachádza zborovňa s príslušnými kabinetmi, vstupnou chodbou, sociálnymi zariadeniami pre deti i zamestnancov, tiež jedáleň a šatne tried MOTÝLIK a VČIELKA. Trieda VČIELKA s príslušnými kabinetmi, vstupnou chodbou, kuchynkou, sociálnymi zariadeniami pre deti i zamestnancov je na poschodí pavilónu B. Tu sa nachádza aj soľná izba a skladové priestory. Pavilóny A a B majú spoločný vchod. Pavilón C má samostatný vchod a na jeho prízemí sa nachádza trieda MRAVČEK s príslušnými kabinetmi, kuchynkou, šatňou, sociálnymi zariadeniami pre deti i zamestnancov. Na prízemí je aj šatňa triedy LIENKA. Trieda LIENKA sa spolu s príslušnými kabinetmi, vstupnou chodbou, kuchynkou a sociálnymi zariadeniami pre deti i zamestnancov sa nachádza na poschodí pavilónu C. Priestory tried slúžia ako herne i spálne (ležadlá pre deti sa denne rozkladajú) s výnimkou triedy v pavilóne A, ktorá má samostatnú spálňu. Na prízemí v pavilóne C má sídlo logopedická poradňa pre materské školy.

Stravovanie zabezpečuje zariadenie školského stravovania. Deti z tried LIENKA a MOTÝLIK sa stravujú v jedálni. Deťom z triedy VČIELKA sa obed podáva v jedálni, desiata a olovrant v triede. Deti z triedy MRAVČEK sa stravujú v triede.

Hospodársky pavilón je samostatná budova. Nachádza sa v ňom kuchyňa, práčovňa, priestory pre prevádzkových zamestnancov, kancelária vedúcej školskej jedálne, sklad potravín a sociálne zariadenia pre zamestnancov.

 

 

 

 

Okolie školy

 

Materská škola má samostatne oplotený pozemok. Celková plocha pozemku má výmeru 7565 m2, z toho je 1223,38 m2 zastavaná plocha a 6341,62 m2 zastavaná plocha. Trávnatá plocha obklopuje celú budovu MŠ. Jej rozloha je 5963,42 m2. Dopĺňajú ju stromy a kry, ktoré sú, tak ako aj trávnatá plocha, pravidelne udržiavané. Nachádzajú sa tu aj preliezačky pre deti, šmykľavky, hojdačky, lavičky, altánok. Zostávajúcu nezastavanú plochu tvoria tri udržiavané pieskoviská s drevenými lavičkami, ktorých celková rozloha je 136,29 m2 a detské ihrisko s rozlohou 241,91 m2.

 

Materiálno-technické vybavenie

 

Zariadenie interiéru materskej školy je v súlade s nariadením vlády SR č. 362/2006
o podrobnostiach a požiadavkách na výchovné a výchovno-vzdelávacie zariadenia pre deti a mladistvých s dôrazom na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie výchovných a výchovno-vzdelávacích zariadení pre deti a mladistvých. Priebežne sa modernizuje z prostriedkov získaných flexibilným a hospodárnym narábaním s finančnými prostriedkami z rozpočtu zriaďovateľa, získaných z ďalších zdrojov finančnej a materiálnej podpory (príspevky zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov spojených
s predprimárnym vzdelávaním) a získaných z vlastnej prezentačnej činnosti (príspevky sponzorov).

V jednotlivých triedach sa nachádzajú centrá aktivít, v ktorých je vytvorené stimulujúce prostredie, kde hračky, didaktické pomôcky pre deti aj učiteľky, názorný materiál, didaktická technika, detská i odborná literatúra, školské potreby a spotrebný materiál sú samozrejmosťou. Dopĺňajú sa priebežne podľa potreby. Učebné pomôcky, telocvičné náradie a náčinie sú sústredené aj v kabinetoch jednotlivých tried. Nábytok, stoly a stoličky sú vyhotovené z bezpečných a ekologických materiálov, certifikované. Ležadlá sú dostatočne pevné a stabilné, dobre tepelne izolované, ľahko prenosné a skladateľné.

Vybavenie a zariadenie školskej jedálne a kuchyne sa priebežne vymieňa a dopĺňa. Prioritou do ďalšieho obdobia je v spolupráci so zriaďovateľom uskutočniť kompletnú rekonštrukciu budovy materskej školy a hospodárskeho pavilónu, výmenu okien a zateplenie oboch budov.

 

 

Materská škola je pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinná prihliadať na základné fyziologické potreby detí, vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a na predchádzanie sociopatologických javov, zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí, poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí. Bezpečnosť a ochrana zdravia je aj integrálnou súčasťou obsahu výchovy a vzdelávania. Deti sa učia chrániť si svoje zdravie, zdravie iných a na elementárnej úrovni riešiť situácie ohrozujúce zdravie.

V starostlivosti o zdravie, hygienu a bezpečnosť detí sa zamestnanci materskej školy riadia všeobecne záväznými právnymi predpismi, § 152 školského zákona, § 7 vyhlášky o materskej škole, zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, vyhláškou č. 527/2007 o podrobnostiach a požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež, § 132 až 135 a § 170 až 175 Zákonníka práce, § 422 Občianskeho zákonníka, organizačným, pracovným a prevádzkovým poriadkom a internými pokynmi riaditeľky.

Za vytvorenie bezpečných a hygienických podmienok zodpovedá riaditeľka.

Za bezpečnosť a ochranu zdravia dieťaťa zodpovedajú pedagogickí zamestnanci materskej školy od prevzatia dieťaťa až po jeho odovzdanie zákonnému zástupcovi alebo osobe splnomocnenej zákonným zástupcom dieťaťa.

Za bezpečnosť detí počas krúžkovej činnosti zodpovedá učiteľka, ktorá krúžok vedie. Ak krúžkovú činnosť vykonáva so súhlasom zákonných zástupcov lektor, za bezpečnosť zodpovedá lektor.

Za dodržiavanie hygienických predpisov v priestoroch materskej školy a ochranu zdravia detí zodpovedajú aj nepedagogické zamestnankyne, a to v rozsahu im určenej pracovnej náplne. Vo výnimočných prípadoch preberajú nepedagogické zamestnankyne deti
v triedach, v takomto prípade plne zodpovedajú za ich bezpečnosť.

Ak dieťa ochorie v materskej škole počas dňa, zabezpečí učiteľka jeho izoláciu od ostatných detí, dozor k dieťaťu a okamžitú informovanosť zákonného zástupcu; v prípade, že je
s deťmi sama (druhá učiteľka ešte nenastúpila na zmenu) zabezpečí dozor pri dieťati až do príchodu zákonného zástupcu nepedagogická zamestnankyňa. Každé ochorenie učiteľky zaznamenajú do ranného filtra.

V prípade úrazu dieťaťa zabezpečí učiteľka okamžitú informovanosť zákonného zástupcu dieťaťa. Pri každom poranení hlavy a pri úrazoch vyžadujúcich si ošetrenie dieťaťa
v zdravotníckom zariadení, sprevádza dieťa do zdravotníckeho zariadenia. Každý úraz nahlási riaditeľke a zapíše ho do knihy školských úrazov a do ranného filtra. Vo výnimočných prípadoch sprevádza dieťa do zdravotníckeho zariadenia nepedagogická zamestnankyňa (ak nemôže ísť učiteľka alebo riaditeľka).

V prípade úrazu dieťaťa postupujú pedagogické i nepedagogické zamestnankyne podľa metodického usmernenia č. 24/2006-R z 28. novembra 2006 k zavedeniu jednotného postupu škôl, školských zariadení a vysokých škôl pri vzniku registrovaného školského úrazu a pri evidencii nebezpečných udalostí.

Vchody do materskej školy sú zaistené bezpečnostnými zámkami, mimo prevádzkových hodín aj bezpečnostným alarmom napojeným na Mestskú políciu. Počas prevádzky materskej školy za uzamykanie (z bezpečnostných dôvodov) zodpovedajú nepedagogické zamestnankyne, každá na svojom úseku. V budove materskej školy je bez sprievodu zamestnanca materskej školy zakázaný akýkoľvek pohyb cudzej osoby. Vetranie miestností na prízemí sa uskutočňuje len v prítomnosti zamestnankýň materskej školy. Problematika zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní je podrobne rozpracovaná v školskom poriadku materskej školy.

 

 

 

V procese edukácie v materskej škole je dôležité sledovať a poznávať rozvoj osobnosti dieťaťa, sústrediť sa na skúmanie efektivity svojho edukačného pôsobenia. Práve tu pomáhajú učiteľovi evaluačné otázky a pedagogická diagnostika. Evaluačné otázky sú doplňujúcim prvkom k výkonovým a obsahovým štandardom v tom zmysle, že pomáhajú sledovať výkon a prejavy konkrétneho dieťaťa v rámci stanoveného obsahu určitej vzdelávacej oblasti. Majú významný individualizačný efekt. Okrem kognitívnych súčastí detského výkonu prostredníctvom nich môžeme zaznamenávať aj afektívne, najmä postojové prejavy detí. Pomáhajú lepšie pochopiť a vnímať konkrétne dieťa. Okrem nich
v materskej škole využívame dva základné typy pedagogického diagnostikovania:

• diagnostikovanie formálne – jasne ohraničená diagnostická situácia v určitých etapách výučby;
• diagnostikovanie neformálne – priebežné pozorovanie dieťaťa.

 

Najčastejšie využívanými metódami sú:

• pozorovanie: krátkodobé, dlhodobé, náhodné, systematické, neštruktúrované, štruktúrované;
• rozhovor (interview): zatvorené, otvorené;
• anamnéza: osobná, rodinná, školská;
• dotazník: so zatvorenými, polouzavretými alebo otvorenými otázkami;
• testy: psychomotorické, didaktické;
• analýza výsledkov činnosti detí: výtvarných prác, hotových výrobkov;
• portfólio: súbor prác dieťaťa za určitú dobu;

 

Obsahom pedagogického diagnostikovania v materskej škole je:

1. vnímanie – vestibulárne, hmatové, kinestetické, zrakové, sluchové
2. psychomotorika – hrubá motorika, chôdza, beh, skok, hod, rovnováha, jemná motorika, mikromotorika očných pohybov, motorika artikulačných orgánov, grafomotorika, pohybová koordinácia
3. fyzický vývin
4. diagnostika rozumových schopností
5. pamäť
6. pozornosť
7. komunikačné kompetencie – verbálna a neverbálna komunikácia,
8. komunikácia činom
9. lateralita
10. školská pripravenosť – telesná, kognitívna, emočná, motivačná a sociálna
11. hra
12. diagnostika sociálnych vplyvov
13. motivácia a emocionalizácia
14. diagnostika správania
15. detský výtvarný prejav
16. tvorivosť

Záznamy o diagnostikovaní sa vyhotovujú priebežne (priebežná diagnostika) a spracúvajú začiatkom (vstupná diagnostika) a na konci školského roka (výstupná diagnostika).

Pri hodnotení detí učiteľky vychádzajú z profilu absolventa uvedenom v Školskom vzdelávacom programe JA A MÔJ SVET. Hodnotenie školskej pripravenosti detí pred nástupom na primárne vzdelávanie je uskutočňované na základe informovaného súhlasu zákonného zástupcu v spolupráci s CPPPaP v Šali.

 

 

 

 

 

Základným nástrojom vykonávania kontroly v materskej škole sú hospitácie. Pri ich vykonávaní však nejde len o kontrolu samotnú, ale aj o vzájomné ovplyvňovanie sa, výmenu skúseností a hľadanie optimálnych ciest k napĺňaniu stanovených cieľov.

Hospitácia plní teda okrem kontrolnej aj funkciu diagnostickú, hodnotiacu, evaluačnú, je prostriedkom zjednocovania pôsobenia pedagogického kolektívu a v neposlednom rade aj

prostriedkom vzájomnej výmeny skúseností.

V materskej škole sa zameriavame na hospitácie:

• komplexné – pohľad na celkovú prácu hospitovaného, táto je najdôležitejšia, pretože umožňuje komplexnejší pohľad na kvalitu práce z hľadiska nadväznosti,
• prepojenosti, časovej vyváženosti;
• monotematické – sledujeme v nej úroveň určitého okruhu činností;
• orientačné – sledujeme v nej aktuálny stav istej situácie;
• analytické – sledujeme a rozoberáme v rámci triedy alebo celej materskej školy istú nepriaznivú situáciu;
• jednotlivé – sledujeme úroveň začínajúcich, nových alebo problémových učiteliek, po sťažnostiach;
• systematické – vychádzajú z dlhodobých cieľov školského vzdelávacieho programu
  a ročného plánu práce materskej školy.

Výsledky pedagogickej práce učiteliek sa odrážajú v správaní, konaní a úrovni kľúčových kompetencií detí a naopak. Hospitácie sú dopĺňané ďalšími diagnostickými a kontrolnými metódami, ktorými sú rozhovor, interview, dotazník. Závery z hospitácií a ostatných diagnostických a kontrolných metód sú prezentované na pedagogických a pracovných poradách. Problematike vnútorného systému kontroly a hodnotenia detí a zamestnancov sa podrobne venuje plán vnútornej kontroly materskej školy.

 

 

Vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov sa bude uskutočňovať v súlade so zákonom č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky MŠ SR č. 445/2009 o kontinuálnom vzdelávaní, kreditoch a atestáciách pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

Kontinuálne vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania zabezpečuje zdokonaľovanie a dopĺňanie profesijných kompetencií potrebných na výkon pedagogickej praxe a na výkon odbornej činnosti so zreteľom na premenu tradičnej školy na modernú.

Zahŕňa tieto formy vzdelávania:

1. Adaptačné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie potrebné na výkon činností samostatného pedagogického zamestnanca alebo samostatného odborného zamestnanca, ktoré nezíska absolvovaním študijného programu alebo vzdelávacieho programu v požadovanom študijnom odbore poskytujúcom žiadaný stupeň vzdelania. Je určené pre začínajúcich pedagogických a odborných zamestnancov školy. Za tento typ vzdelávania sa nezískavajú kredity.
2. Aktualizačné vzdelávanie poskytne aktuálne poznatky a kompetencie potrebné na udržanie si štandardného výkonu alebo na prípravu na vykonanie atestácie. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.
3. Inovačné vzdelávanie umožní pedagogickým zamestnancom zdokonaliť si profesijné kompetencie potrebné na štandardný výkon pedagogickej činnosti alebo na štandardný výkon odbornej činnosti. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity, okrem funkčného inovačného vzdelávania, za ktoré sa kredity nezískavajú.
4. Špecializačné vzdelávanie zabezpečí získať profesijné kompetencie potrebné na výkon špecializovaných činností.

Pedagogickým zamestnancom – špecialistom je triedny učiteľ, uvádzajúci pedagogický zamestnanec, vedúci metodického združenia alebo iný zamestnanec vykonávajúci špecializované činnosti určené riaditeľom, napríklad špecialista na výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, cvičný pedagogický zamestnanec.

Odborným zamestnancom – špecialistom je uvádzajúci odborný zamestnanec, iný zamestnanec vykonávajúci špecializované činnosti určené riaditeľom. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.

5. Funkčné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie potrebné na výkon riadiacich činností vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov.
   Vedúcim pedagogickým zamestnancom alebo vedúcim odborným zamestnancom je riaditeľ, zástupca riaditeľa, ďalší pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec ustanovený podľa osobitného predpisu. Za tento typ vzdelávania sa nezískavajú kredity.
6. Kvalifikačné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie požadované na doplnenie kvalifikačných predpokladov alebo splnenie kvalifikačného predpokladu na vyučovanie ďalšieho aprobačného predmetu. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.

Problematike kontinuálneho vzdelávania zamestnancov sa venuje plán kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov materskej školy. Tento sa podrobne rozpracováva a priebežne dopĺňa po dohode so zriaďovateľom a na základe aktuálnej ponuky Metodicko-pedagogického centra, prípadne iných vzdelávacích inštitúcii.

 

 

 

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

 

BEČVÁŘOVÁ, Z. 2003. Současná mateřská škola a její řízení. Praha: Portál, 2003, 152 s. ISBN 80-7178-537-7

DOUŠKOVÁ, A., KRUŽLICOVÁ, M. 2012. Edukačná aktivita a zážitkové učenie v materskej škole. Bratislava: PRO SOLUTIONS, 2012, 90 s. ISBN 978-80-8139-004-3

DUCHOVIČOVÁ, J., LAZÍKOVÁ, A. 2008. Rozvoj ososbnosti dieťaťa a profesionalita učiteľky v materskej škole. Bratislava: IRIS. 2008, 250 s. ISBN 978-80-89256-28-0

FISCHER, R. 2004. Učíme děti myslet a učit se. Praktický průvodce strategiemi vyučování. Praha: PORTÁL, 2004, 172 s. ISBN 80-7178-966-6

GAŠPAROVÁ, E., KASÁČOVÁ, B., KOSTRUB, D. 2007. Pedagogická tvorivosť učiteliek materských škôl. Zborník vedeckých a odborných príspevkov z odborného seminára pre učiteľky materských škôl. Prievidza: Aprint, 2007, 84 s. ISBN 978-90-80-969549-4-0

GAVORA, P. 1999a. Akí sú moji žiaci. Pedagogická diagnostika žiaka. Bratislava:PRÁCA, 1999, 240 s. ISBN 80-7094-335-1

GAVORA, P. 1999b. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: UK, 1999, 236 s. ISBN 80-223-1342-4

GAVORA, P. a kol. 2010. Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010. Dostupné na: http://www.emetodologia.fedu.uniba.sk/ ISBN 978–80–223–2951–4

HAJDÚKOVÁ, V. A KOL. 2008. Príručka pre tvorbu vzdelávacích programov pre materské školy. Bratislava: MPC, 2008, 256 s. ISBN 978-80-8052-324-4

HAJDÚKOVÁ, V. a kol. 2009. Metodika na tvorbu školských vzdelávacích programov pre materské školy. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum, 2009, 287 s. ISBN 978- 80-8052-341-1

HUPKOVÁ, M., PETLÁK, E. 2004. Sebareflexia a kompetencie v práci učiteľa. Bratislava: IRIS, 2004, 135 s. ISBN 80-89018-77-7

KIKUŠOVÁ, S. 2009a. Čiastkové ciele v týždennom plánovaní. Nepublikované študijné materiály.

KIKUŠOVÁ, S. 2009b. Charakteristika kurikulárneho projektu. Nepublikované študijné materiály.

KIKUŠOVÁ, S. 2009c. Kritériá na tvorbu týždennej témy. Nepublikované študijné materiály.

KIKUŠOVÁ, S. 2009d. Kritériá tvorby problémov v centrách aktivít. Nepublikované študijné materiály.

KIKUŠOVÁ, S. 2009e. Organizácia centier. Nepublikované študijné materiály.

KIKUŠOVÁ, S. 2009f. Organizácia výučby v materskej škole. Nepublikované študijné materiály.

KIKUŠOVÁ, S. 2009g. Rámec efektívneho učenia sa. Nepublikované študijné materiály.

KIKUŠOVÁ, S. 2009h. Realizácia kurikulárneho projektu. Nepublikované študijné materiály.

KIKUŠOVÁ, S. 2009i. Tvorba kurikulárneho projektu. Nepublikované študijné materiály.

KIKUŠOVÁ, S. 2009j. Týždenné témy. Nepublikované študijné materiály.

KIKUŠOVÁ, S., KOSTRUB, D. 2002. Pedagogika pre 1. ročník stredných odborných škôl. Bratislava: SPN, 2002, 112 s. ISBN 80-08-03293-6.

KIKUŠOVÁ, S., KRÁLIKOVÁ, M. 2004. Dieťa a hra. Hra a rozvíjanie osobnosti dieťaťa. Edukácia detí s autizmom. Bratislava: SOFA, 2004, 107 s. ISBN 80-89033-42-3

KNAPÍKOVÁ, Z., KOSTRUB, D., MIŇOVÁ, M. 2002. Aktivizujúce metódy a formy v práci učiteľky materskej školy. Prešov: Rokus, 2002, 40 s. ISBN 80-89055-18-4

KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. (eds.), 2001. Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál, 2001, 456 s. ISBN 80-7178-585-7

KOSTRUB, D. 2002. Problematika cieľa v počiatočnej edukácii. Prešov: Rokus, 2002, 31 s. ISBN 80-89055-19-2

KOSTRUB, D. 2003. Od pedagogiky k didaktike materskej školy. Bratislava: MPC, 2003, 120 s. ISBN 80-8052-171-9

KOSTRUB, D. 2005. Dizajn procesu výučby v materskej škole. Prešov: Rokus, 2005, 166 s. ISBN 80-89055-56-7

KOSTRUB, D. 2008. Dieťa/žiak/študent – učivo – učiteľ, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: Rokus, 2008, 170 s. ISBN 978-80-89055-87-6

KURINCOVÁ, V. 2001. Kooperácia rodiny a školy. In: Diferenciácia, integrácia a kooperácia v edukačnom prostredí. Nitra: PF UKF, 2001, s. 170-242. ISBN 80-8050- 415-6

KURINCOVÁ, V., SLEZÁKOVÁ, T. 2009. Žiak na začiatku školskej dochádzky. Edukačná podpora učiteľov a rodičov. Nitra: PF UKF, 2009, 157 s. ISBN 978-80-8094-457-5

LIPNICKÁ, M. 2008/09. Individuálna edukačná koncepcia učiteľky materskej školy. In: Predškolská výchova, roč. 63, č. 4. s. 1-6. ISSN 0032-7220.

LIPNICKÁ, M. 2009. Pedagogika materskej školy (Predprimárna pedagogika) Banská Bystrica: PF UMB, 2009, 107 s. ISBN 978-80-8083-848-5.

MERTIN, V. GILLERNOVÁ, I. (eds.), 2003. Psychologie pro učitelky mateřské školy. Praha: portal, 2003, 230 s. ISBN 80-7178-799-X

NUTILOVÁ, J., MIŇOVÁ, M. 2003. Hospitácia riaditeľky v materskej škole. Na pomoc riaditeľkám materských škôl. Prešov: Rokus, 2003, 40 s. ISBN 80-89055-32-X

PETLÁK, E. 1998/99. Sebareflexia pedagogickej činnosti učiteľa. In: Kaša škola. Roč. 2, č. 3, s. 5-7. ISSN 1335-2733

PETLÁK, E. 2000. Pedagogicko-didaktická práca učiteľa. Bratislava: IRIS, 2000, 118 s. ISBN 80-89018-05-X

PETLÁK, E. 2004. Všeobecná didaktika. Bratislava: IRIS, 2004, 311 s. ISBN 80-89018- 64-5

PETLÁK, E. 2011. Kapitoly zo súčasnej edukácie. Bratislava: IRIS, 2011, 169 s. ISBN 978-80-89256-62-4

PETLÁK, E. a kol. 2008. Pedagogicko-didaktické požiadavky motivácie žiakov do učebnej činnosti. Nitra: PF UKF, ISBN 978-80-8094-340-0

PETLÁK, E., JUSZCZYK, S. a kol. 2004. Diferenciácia vyučovania a súvislosti. Nitra: PF UKF, 2004, 363 s. ISBN 80-8050-743-0

PETLÁK, E., KLIMENTOVÁ, A., KOMORA, J. 2002. Škola a súčasnosť. In: Pedagogické spektrum. Roč. XI, č. 6, s. 57-78. ISSN 1335-5589

PETLÁK, E., KOMORA, J. 2003. Vyučovanie v otázkach a odpovediach. Bratislava: IRIS 2003, 159 s. ISBN 80-89018-48-3

PODHÁJECKÁ, M. 2008. Edukačnými hrami poznávame svet. Prešov: Prešovská univerzita, PF, 2008, 234 s. ISBN 978-80-8068-797-7

PRŮCHA, J. 1997. Moderní pedagogika. Praha: PORTÁL, 1997, 495 s. ISBN 80-7178-170-3

PRŮCHA, J., WALTEROVÁ, E., MAREŠ, J. 2001. Pedagogický slovník. Praha: PORTÁL, 2001, 322 s. ISBN 80-7178-579-2

Rozvíjajúci program výchovy a vzdelávania detí s odloženou povinnou školskou dochádzkou v materských školách. 2005. Dostupné na www.statpedu.sk

Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. 2016. Dostupné na www.statpedu.sk

TUREK, I. 2008a. Didaktika. Bratislava: Iura Edition, 2008, 595 s. ISBN 978-80-8078-198-9

TUREK, I. 2005. Inovácie v didaktike. Bratislava: MPC, 2005, s. ISBN 80-8052-230-8

UVÁČKOVÁ, I., VALACHOVÁ, D. a kol. 2012. Oblasti edukačných skúseností detí v materských školách. Veľké Leváre: INFRA, 2012, 87 s . ISBN 978-80-86666-41-9

VALACHOVÁ, D. 2008/2009a. Multikultúrna výchova ako prierezová téma v školskom kurikule materskej školy. In Predškolská výchova, roč. LXIII, č. 1, s. 15-17. ISSN 0032-7220

VALACHOVÁ, D. 2008/2009b. Ako spoznávať dieťa (Pedagogická diagnostika v materskej škole) 1. časť. In Predškolská výchova, roč. LXIII, č. 3, s. 7-19. ISSN 0032-7220

VALACHOVÁ, D. 2008/2009c. Ako spoznávať dieťa (Pedagogická diagnostika v materskej škole) 2. časť. In Predškolská výchova, roč. LXIII, č. 4, s. 13-24. ISSN 0032-7220

VALACHOVÁ, D. 2008/2009d. Ako spoznávať dieťa (Pedagogická diagnostika v materskej škole) 3. časť. In Predškolská výchova, roč. LXIII, č. 5, s. 15-26. ISSN 0032-7220

VALACHOVÁ, D. 2009a. Ako spoznať dieťa v materskej škole. Bratislava: Metodickopedagogické centrum, 2009, 71 s. ISBN 978-80-8052-342-8

VARCHOLOVÁ, M., MALIŇÁKOVÁ, M., MIŇOVÁ, M. 2003. Pedagogická diagnostika a individuálny vzdelávací plán v podmienkach materskej školy. Prešov: Rokus, 2003, 68 s. ISBN 80-89055-34-6

VETEŠKA, J., TURECKIOVÁ, M. 2008. Kompetence ve vzdělávání. Praha: GRADA, 2008, 160 s. ISBN 978-80-247-1770-8

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dostupné na http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/PKvs/z245_2008.pdf

ZELINA, M. 1996. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa (metódy výchovy). Bratislava: IRIS, 1996, 235 s. ISBN 80-967013-4-7

ZELINA, M. 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN, ISBN 80-10-00456-1.

ZELINA, M., ZELINOVÁ, M. 1997. Tvorivý učiteľ. Bratislava MC, 1997, 77 s. ISBN 80-7164-192-8

ZELINKOVÁ, O. 2001. Pedagogická diagnostika a individuální vzdělávací program. Praha:PORTÁL, 2001. ISBN 80-7178-544-X